Výstroj slovenského vojaka

Opäť sa vraciam k téme výstroja slovenského vojaka s dôrazom na jeho správne znázornenie. Vychádzať budem z môjho predošlého článku „Chyby a mýty v reenactingu slovenskej armády“, výklad bude doplnený ilustračnými a dobovými fotografiami. Ešte raz zdôrazňujem, že článok sa týka zvyklostí v slovenskej armáde, teda nasledovný text nemusí zodpovedať zvyklostiam či predpisom v prvorepublikovej čs. armáde. Opisovaný bude vojak v poli, vystrojený pre boj, ako sme ho mohli vidieť napríklad na východnom fronte. Riešiť budeme v prvom rade to, čo je vidieť na prvý pohľad. Nečakajte teda informácie, čo by malo byť obsahom mošny.

Čo teda všetko zavesiť na seba? K plnej výstroji vojaka patrí: opasok s prackou, sumky, mošna (tzv. malá poľná), brašňa (futrál/kapsa) s plynovou maskou, lopatka so závesníkom, bodák a celta s pripnutým ešusom. Kam a ako zavesiť si vysvetlíme na nasledujúcich riadkoch.

Začneme mošnou (malá poľná), tú si ako prvú prehodíme cez ľavé rameno na pravý bok. Dĺžku nosného popruhu upravíme prackou tak, aby sa dva háčiky na mošne bez problémov dali zavesiť na opasok. Pripomínam, že pokiaľ znázorňujeme pechotu, poľná fľaša patrí do mošny, nie na nosný remeň. Fľašu s remeňom nosili gážisti (vojaci z povolania), jazda, cyklistické jednotky a ženisti (pionieri). V prípade zredukovanej výstroje, t.z. absencia niektorých nižšie spomenutých výstrojných súčiastok, hlavne plynovej masky, sa mošna dáva na ľavý bok.

Pokračujeme celtou. Tú zrolujeme do valca nie širšieho ako naše telo, +- 35 cm je akurát. Celta sa upevní vo vodorovnej polohe k opasku dvoma ustrojovacími remienkami. Ešus je možné prichytiť na tieto dva remienky príp. použitím tretieho remienka. Ak celtu nemáme, ešus môžeme dať do mošny alebo ho na mošnu pripevniť ako to vidieť na známej fotografii z obdobia SNP.
Celta sa taktiež mohla nosiť aj ako bandalír. Obidva spôsoby sú nepredpisové, avšak bežné. Predpis hovorí o nosení celty na torbe, ktorá sa však v boji bežne nenosila, preto celtu tiež nevidieť na všetkých fotkách.

Na ľavý bok mierne dozadšie pripneme na opasok poľnú lopatku v závesníku a tiež bodák v závesníku. Púzdro bodáku zastrčíme z vonkajšej strany medzi lopatku a závesník. Ideálne je mať na opasku v poradí zľava doprava najprv bodák a až potom lopatku, aby bol bodák ľahšie dosiahnuteľný.

Teraz pár slov k plynovej maske, ktorej nosenie je sprevádzané často chybami. Kapsa s maskou sa nosí na ľavej strane. Ako pomôcku na overenie správnosti je možné využiť polohu filtra v kapse. Logicky by mal byť bližšie k tvári, ak by bola kapsa na pravom boku, filter je vzadšie a stáva sa ťažšie prístupným. Iba pre úplnosť dodám, filter je v kapse uložený v tej priehradke, v ktorej je na spodku prišitá železná pružina. Kapsu v žiadnom prípade neprichytíme pod opasok. Posuvnou prackou skrátime nosný popruh podľa proporcií postavy tak, aby kapsa bola niekde na úrovni lakťa a aby sa dala prichytiť pod opasok. Na to poslúžia dva remienky s dierkami všité medzi bočnú a zadnú stenu kapsy. Tieto remienky spolu so správne nastavenou dĺžkou nosného popruhu zabezpečia stabilnú polohu masky.

Poradie pripevňovania výstrojných súčiastok je v podstate nezáväzné. Výnimkou je mošna, ktorá sa upevňuje pod opasok, teda mala by ísť ako prvá. A taktiež plynová maska by mala ísť ako posledná, aby ju nič neprekrývalo. Nosenie mošny vpravo a masky vľavo v slovenskej armáde odporuje čs. predpisom, ale tak to bolo zaužívané v praxi.

Na záver si ako zaujímavosť dovolím uviesť jeden často ignorovaný detail, a to spôsob šnúrovania topánok. Tie sa ako v prvorepublikovej, tak aj v slovenskej armáde viazali do tzv. rebríka. Z priloženého obrázka by malo byť jasné, ako na to.

Dúfam, že článok ako aj fotografie sú dostatočne zrozumiteľné a názorné a že Vám budú prínosom.

Ďakujem PhDr. Marianovi Uhrinovi, PhD. za cenné konzultácie.

Lukáš Astaloš

Pohľad na rozmiestnenie výstroja; po kliknutí sa zväčší