Pietny akt v Kľaku a Ostrom Grúni

Kľak, Ostrý Grúň
22.1.2012
Autor(-i) fotografií: Marek Julini


Dňa 22.1.2012 sa členovia KVH Slovensko zúčastnili v historických uniformách povstaleckej armády na pietnej spomienke na obete masakry civilného obyvateľstva Kľaku a Ostrého Grúňa protipartizánskou jednotkou Abwehrgruppe 218.
Od tragédie v Kľaku a Ostrom Grúni uplynulo 21.1.2012 už 67 rokov, avšak miestna samospráva, Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, Ozbrojené sily SR, miestni obyvatelia a aktivisti zblízka aj zďaleka nenechávajú upadnúť spomienku na zavraždených bezbranných civilistov na sklonku vojny do zabudnutia. Každoročne zorganizujú pietny akt za účasti politických špičiek, pamätníkov tragických udalostí a miestneho obyvateľstva. Sme poctení, že tohto podujatia, akokoľvek smutného ale zároveň pre súčasnú generáciu poučného, sa na základe pozvania mohol zúčastniť aj Klub vojenskej histórie Slovensko a podieľať sa na realizácií čestnej stráže a čestnej salvy pri kladení vencov a kytíc pri pamätníkoch.

21. január 1945 sa zapísal do slovenských dejín čiernymi písmenami. Obcí Kľak a Ostrý Grúň, nachádzajúcich sa v malebnej Kľačianskej doline zovretej vysokými vrchmi pohoria Vtáčnik sa vojnový chaos dotkol do tohto dátumu len v minimálnej miere. Časť chlapov z obcí v zime 1944/45 odišlo do okolitých hôr do miestnej partizánskej jednotky, časť obyvateľstva Kľaku a Ostrého Grúňu ich podporovala a zásobovala - koniec koncov, boli to ich „vlastní“. Udalosti Slovenského národného povstania a nemecký postup na Banskú Bystricu počas jesene 1944 cez neďalekú Novú Baňu, Pílu, Veľké Pole a Žarnovicu sa týkali obyvateľov Ostrého Grúňa a Kľaku len okrajovo. Oného osudného rána však vojna vtrhla do Ostrého Grúňa a neskôr aj do Kľaku svojou strašnou, beštiálnou silou. Na základe vyhodnotenia spravodajských informácií, získaných jednak vlastnou výzvednou činnosťou a jednak informovaním sa od miestnych napomáhačov a tiež členov Deutsche Partei či Heimatschutzu (nemeckej domobrany) z neďalekých, väčšinovo nemecky osídlených dedín Píla (Paulisch) a Veľké Pole (Hochwies) sa elementy nemeckej okupačnej moci rozhodli zasiahnuť v obciach Kľak a Ostrý Grúň formou plošnej pomsty na civilnom slovenskom obyvateľstve za účelom zničenia zdrojov partizánskeho zásobovania a miest odpočinku, ošetrenia a prespatia. Nemožno síce opomenúť fakt, že počas SNP sa miestne partizánske jednotky správali k nemeckému obyvateľstvu Veľkého Poľa a Píly násilne (zďaleka však nie v takom rozsahu, ako sa stalo 21. januára 1945) a tiež nemožno opomenúť to, že obyvateľstvo Kľaku a Ostrého Grúňa aktívne partizánov podporovalo a že nemeckému vpádu do oboch obcí predchádzala krátka prestrelka dňa 18. januára 1945 s niekoľkými partizánmi v Kľačianskej doline. Toto všetko mohlo prispieť k rozhodnutiu okupantov „urobiť si poriadok“ v Kľačianskej doline. Toto všetko môže byť síce vysvetlením pre udalosti 21. januára 1945, ale určite nie ospravedlnením samotnej akcie, pretože nesmieme zabúdať na to, kto bol okupantom a kto vojnu, ktorej následkom bola aj existencia partizánskeho hnutia, rozpútal. Protipartizánska jednotka Abwehrgruppe 218 (krycie meno: Edelweiss – v preklade Plesnivec), ktorej členovia mali nemecký, sudetonemecký, kozácky a kaukazký pôvod, vpadla v skorých ranných hodinách do obce Ostrý Grúň a neskôr aj do vyššie situovanej obce Kľak. Uzatvárania priestoru akcie sa zúčastnil aj slovenský kolaborantský oddiel s neslávne známym kpt. Nižňanským, ktorého zástoj vo vtedajších tragických udalostiach dodnes nie je a zrejme ani nebude objasnený. Obyvateľstvo obcí bolo vyháňané z vlastných domov von, do mrazivého počasia a bolo na mieste streľbou popravované, v niektorých prípadoch predtým aj mučené. Zároveň príslušnící Abwehrgruppe 218 zapaľovali domy v obci a do ohňa hádzali obete streľby, niektoré ešte stále živé. Scenár sa zopakoval neskôr v Kľaku, kde pri likvidácií neozbrojeného civilného obyvateľstva objavili aj niekoľko poskrývaných partizánov. Výsledkom besnenia bolo 62 mŕtvych v Ostrom Grúni a 84 v Kľaku, z toho súhrnne 56 žien a 38 detí, ďalej znesvätený kostol a vypálenie množstva domov v oboch obciach. Už z toho možno usudzovať, že štáb Abwehrgruppe 218 nenaplánoval akciu ako cielenú likvidáciu vytypovaných nepriateľských osôb, ale skôr ako plošné vypálenie obcí, vyvraždenie všetkého obyvateľstva ako pomstu za pomoc partizánom a tiež ako psychologickú výstrahu obyvateľom okolitých obcí pred podporou partizánov. Úplnému vyvraždeniu zrejme zabránila intervencia bližšie nešpecifikovaného farára a miestnych predstaviteľov štátnej moci. Zvyšných obyvateľov obcí okupanti evakuovali preč, či skôr odviedli pod namierenými zbraňami z ich domovov do zberného tábora. Po udalostiach z 21. januára 1945 aktivita protipartizánskych nemeckých síl v oblasti neskončila, nasledovalo ešte niekoľko neskorších výpadov Abwehrgruppe 218 do Kľačianskej doliny, ale aj do blízkych obcí Hrabičov, Župkov, Prochoť a vypaľovanie horských samôt a senníkov.

Na tohtoročnej pietnej spomienke na zbytočnú, krvavú a beštiálnu masakru obyvateľstva obcí Kľak a Ostrý Grúň sa členovia KVH Slovensko zúčastnili v replikách dobových uniforiem príslušníkov povstaleckej armády – tieto nosili po zatlačení Slovenského národného povstania do hôr niektorí príslušníci miestnej partizánskej jednotky počas „partizánskej“ zimy 1944/45. Zrealizovali sme zároveň čestnú stráž pri pamätníkoch v oboch obciach a zakončili ju salvou na počesť nevinných obetí masakry, a to všetko v zmysle dobových predpisov. Ohlas na naše vystúpenie medzi zhruba 200 prítomnými divákmi bol pozitívny, hreje nás pri srdci, že sme svojou prítomnosťou posunuli ďalej „historickosť“ pietneho aktu oproti minulým ročníkom. Za možnosť prispieť ku konečnej podobe podujatia patrí naša vďaka ústretovým predstaviteľom oboch obcí.

Nech je zem povraždeným obyvateľom Kľaku a Ostrého Grúňa ľahká, nech ich obeť nie je zbytočná, nech sú udalosti z 21. januára 1945 mementom pre ďalšie generácie!

Autor: Boris Šeliga