Pietny akt v Bzinciach pod Javorinou

Bzince pod Javorinou, Cetuna
26.2.2012
Autor(-i) fotografií: Marek Julini


V poslednú februárovú nedeľu, dňa 26.2.2012 sa členovia KVH Slovensko spolupodieľali v Bzinciach pod Javorinou, časť Cetuna, na realizácií spomienkového stretnutia na udalosť zo dňa 27.fabruára 1945, známu ako „Cetunský boj“. Uvedené podujatie každoročne organizuje obec Bzince pod Javorinou za účasti delegácií SZPB, Ozbrojených síl SR, Kancelárie prezidenta SR, poslancov NR SR, Múzea SNP, zahraničných pridelencov a zahraničných odbojárov. Naša účasť v povstaleckých historických armádnych uniformách (zvolili sme ich vzhľadom na fakt, že súčasťou miestnych partizánskych útvarov bolo viacero dezertovaných príslušníkov bratislavskej a novomestskej vojenskej posádky) pozostávala z čestnej štafáže pri pomníku padlých, z kladenia vencov a kytíc a z čestnej salvy.

Cetunský boj bol krvavou epizódou a prakticky aj vyvrcholením niekoľko mesiacov trvajúceho odboja partizánskych útvarov voči okupačným silám a ich domácim kolaborantom v podjavorinskom regióne. Táto zúrivá zrážka si len niekoľko dní pred oslobodením podjavorinského kraja vyžiadala okrem viacerých životov mladých partizánov aj životy dvoch významných regionálnych partizánskych predstaviteľov – veliteľa kpt. Miloša Uhra a jeho zástupcu npor. Antona Jakubíka.

Podjavorinský kraj sa v zmysle rozsahu a množstva partizánskych akcii zaraďuje spomedzi slovenských partizánskych regiónov v rokoch 1944-1945 medzi najaktívnejšie. Udalosti z 29.augusta 1944 zasiahli tento kraj výrazne v tom zmysle, že behom niektorých dní tu začali pôsobiť prvé partizánske jednotky (partizánsky oddiel Hurban na čele s Milošom Uhrom a o niečo neskôr partizánsky oddiel Repta, pod vedením kpt.Reptu, formálne patriaci pod 2. čs. partizánsku brigádu M.R.Štefánika). Tieto oddiely boli tvorené z miestnych, odbojovo naladených civilistov, ku ktorým sa pridali dezertovaní príslušníci bratislavskej a novomestskej posádky a neskôr sovietski partizánski organizátori. K odbojovej iniciatíve miestneho obyvateľstva prispelo rozšírené čechoslovakistické cítenie a rozsiahla predchádzajúca prevádzačská činnosť v prospech politicky prenasledovaných osôb českej národnosti z Protektorátu na Slovensko. Časť partizánov tvorili rasovo prenasledovaní, málo známy je fakt, že ako partizán tu pôsobil po svojom úteku jeden z najznámejších väzňov Oswiečimu - Rudolf Vrba (vlastným menom Walter Rosenberg), spoluautor známej Wetzler-Vrbovej správy o vyhladzovacích praktikách v táboroch smrti. Neskôr (po príchode sovietskych organizátorov) bola spojením viacerých partizánskych oddielov vytvorená celoregionálna 2. partizánske brigáda J.V.Stalina. Jej oddiely mali širokú podporu medzi obyvateľmi oblastí okolo Myjavy, Brezovej pod Bradlom, Nového Mesta, Starej Turej, Bošáce. Do činnosti brigády však negatívnym spôsobom zasahovali osoby z radov miestnych neprajníkov, kriminálnych elementov a osôb verných ľudáckej vláde, čo neskôr prispelo k tragickej smrti Uhra a Jakubíka. Medzi najznámejšie akcie partizánskeho oddielu Hurban a 2. partizánskej brigády J.V.Stalina, ktorá ho po reorganizácií pohltila, patrí prepad nemeckej posádky sídliacej v škole v Starej Turej 12.10.1944, boj na Bošáckych kopaniciach 20.10.1944, odrazenie gardistického záťahu dňa 2.12.1944 v Bzinciach pod Javorinou, boj na lubinskej kopanici Kopcové dňa 11.2.1945 a nakoniec tragický boj v Cetuni dňa 27.2.1945. Z tejto bohatej histórie bojov brigády možno usudzovať, že podjavorinskí partizáni sa neschovávali počas odbojových mesiacov pred okupantami v horách, ale naopak, patrili medzi tých najaktívnejších.

Motorom miestnych (bzinských a lubinských partizánov) bol rodák Miloš Uher, za socializmu považovaný v regióne doslova za partizánsku modlu, pričom dnes je jeho reputácia u miestnych pamätníkov, odbojárov a jednotlivcov, amatérsky bádajúcich históriu podjavorinského partizánskeho hnutia nemenšia. Človek fyzicky zdatný, jednajúci priamo, „akčne“, smelo, nekompromisne a bez okolkov si rýchlo vynútil medzi partizánmi rešpekt a stal sa veliteľom partizánskeho oddielu Hurban.
Do prepadových akcií sa vrhal prudko, možno až bezhlavo. Domáci civilisti v regióne ho rešpektovali a podporovali, videli v ňom zhmotnený vlastný odbojový duch a vzhľadom na jeho politické ambície možno aj prísľub nových poriadkov v regióne po vojne. Patrí medzi nemnohých partizánskych veliteľov, ktorý svoj útvar nesťahovali do bezpečia hôr, ale naopak, vrhal ho proti často lepšie vycvičeným a vyzbrojeným Nemcom či gardistom, aby tak bránil miestne obyvateľstvo, keďže medzi nich sám patril. Tento bojový duch sa mu stal osudným, oslobodenia sa Uher nedožil, padol pri obrane Cetune.

V osudný deň – 27.2.1945 pritiahli do osady Cetuna elementy notoricky známej protipartizánskej jednotky Edelweiss (Abwehrgruppe 218), často mylne uvádzaní v literatúre ako „vlasovci“. Ostáva sporné, či boju predchádzajúcu infiltráciu Cetune realizovali za partizánov prezlečení členovia slovenskej časti Edelweissu, alebo to boli nápomocní členovia Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy. Každopádne, z charakteru antipartizánskych akcií Edelweissu počas jesene 1944 a zimy 1944/45 môžeme usudzovať, že motívom akcie nebol obyčajný záťah proti civilistom v Cetuni, ale dobre naplánovaná pasca, do ktorej mali Uhrovci padnúť. Návnadou na prilákanie partizánov do osady bolo rabovanie Cetune. V obci na Uhrovcov čakali vybudované guľometné postavenia a mínomety menších rážií. Šikovne vypočítaný akt provokácie prilákal Uhrovcov, snažiacich sa brániť vlastné obyvatelstvo. Priamo v strede osady sa však dostali do smrtonosnej krížovej guľometnej paľby. Vzhľadom na to, že sa doteraz nestretli s podobne precízne zorganizovanou protipartizánskou nemeckou akciou a vzhľadom na skutočnosť, že sa silou-mocou snažili zlikvidovať dobre opevnený bod nemeckého odporu – hostinec v strede osady, ich straty boli citeľné. Spolu so šestnástimi mladými partizánmi padol vpredu vysunutý veliteľ Uher a jeho zástupca Jakubík. Preživší členovia partizánskeho útvaru po zúrivom boji v Cetuni sa spolu s ranenými stiahli do neďalekej hory, severne od osady, kde časť z nich strávila v absolútnej tichosti a bez jedla niekoľko nocí. Domáci obyvatelia Uhrovo a Jakubíkovo telo ukryli v pivnici miestneho domu, aby ich po vojne pochovali na miestnej vyvýšenine – vrchu Roh medzi Lubinou a Bzincami pod Javorinou, kde spočívajú dodnes.

Členovia KVH Slovensko prispeli k tohtoročnému, 67. výročiu cetunského boja dotvorením historicko-vizuálneho rámca spomienkového stretnutia a pietneho aktu. Sme radi, že po vojensko-historických rekonštrukciách bojového pôsobenia Uhrovcov – t.j. čiastočnej rekonštrukcie oslobodenia Brezovej pod Bradlom na jeseň roku 2010 a rekonštrukcie boja na Kopcovom v lete roku 2010, ktoré KVH Slovensko organizovalo a odohralo, sme mohli prispieť k uchovaniu pamiatky pôsobenia podjavorinských partizánov aj na cetunskom spomienkovom zhromaždení dňa 26.2.2012.

Vojenskej štafáže sa zúčastnil aj klub z Českej republiky – VHK Bílé Karpaty, v uniformách Červenej armády, ako aj čestná stráž Ozbrojených síl SR.

Ako bonus pre našich členov bolo stretnutie a pútavý rozhovor s p. Jurechom, synom jedného zo slovenských druhovojnových generálov. Pán Jurech sa snaživo venoval zodpovedaniu všetkých našich otázok na osobnosť a pôsobenie svojho otca, za čo mu ešte raz srdečne ďakujeme a želáme mu veľa zdravia!

Nech je výrazná osobnosť Miloša Uhra svetlým príkladom pre dnešnú, často pasívnu generáciu, nech sa odkaz činnosti jeho partizánskeho oddielu uchováva v srdciach podjavorinských rodákov ešte po dlhú dobu!

Autor: Boris Šeliga




Reportáž z Cetune na TV pohoda začína v čase 04:44
www.tvpohoda.sk/archiv_6.html?showItem=286