Chyby a mýty v reenactingu slovenskej armády

Tento článok som pôvodne napísal pred takmer dvoma rokmi a pôvodne slúžil pre interné potreby klubu. Mal som však v pláne zverejniť ho jedného dňa aj na našom webe. Dnes prišiel jeho deň. S potešením môžem konštatovať, že niektoré mnou nižšie spomínané neduhy a mýty postupne miznú a stávajú sa neaktuálnymi. Napriek tomu však tento článok zverejňujem vrámci šírenia osvety v tejto ešte nie celkom prebádanej téme. Nasledujúce odstavce už patria do pôvodného článku doplneného za ten čas mojimi novými postrehmi a zisteniami.

---

V nasledujúcom článku sa budem venovať chybám a mýtom v stvárňovaní slovenského, resp. povstaleckého vojaka počas druhej svetovej vojny. Tento druh vojska sa v posledných rokoch výrazne rozmohol v slovenskom reenactmente. História vojnovej slovenskej armády má však stále množstvo neprebádaných oblastí a preto je množstvo otáznikov v tejto oblasti reenactmentu. Ako to teda má správne vyzerať? Čo sa píše v dobových predpisoch? Na tieto otázky sa vám pokúsim dať odpoveď v nasledujúcich riadkoch.

Prilba vz. 32, náčrt z výnosu MNO čj. 36980-V.2. oddelenia z 22.11.1935

Nosenie prilby vz. 32
Začneme na pohľad banálnou vecou, a to spôsobom nosenia prilby vz.32, známej tiež pod prezývkou hríbik či vajíčko. Z času na čas sa na akciách objavia jedinci, ktorí helmu nosia naopak, t.j. predným nitom vzadu. Prilba sa má správne nosiť s nitom vpredu. Je to aj z dôvodu lepšieho „sedenia“ prilby na čele. Samozrejme, nájde sa aj pár dobových snímok, kde sú prilby naopak. Výnimky však potvrdzujú pravidlo. Tieto by sa dali vysvetliť napr. nasadením prilby v zmätku bojovej vravy. My sa však snažme držať predpisovej reality.

Dvojkríž na prilbe vz. 32
Zostaneme ešte pri hríbiku. Mnoho ľudí si prilby vz. 32 upravuje do podoby, v akej ich používala slovenská armáda na východnom fronte. Táto úprava pozostáva z namaľovania modrého pásu na spodný okraj prilby a bieleho dvojkríža.
Tu sa však už aplikované úpravy začínajú rôzniť. Podľa rozkazu pre úpravu prilieb vz. 32 vydaného na základe rozkazu armádnej skupiny veliteľom 1. divízie plk.del. Jozefom Turancom 1. júla (Vel. Štefan, Čís.:6/Taj.4.oddel.1941, 1. júl 1941)mala úprava vyzerať takto:

Pri maľovaní pásov prakticky nie je kde urobiť chybu. Prípustné sú aj rôzne odtiene, čo možno ospravedlniť nedostatočnými „frontovými“ zásobami, platí teda pravidlo "akú mala, takú dala". Najviac rozdielov vzniká pri maľovaní dvojkríža. Niektorí ho maľujú cez nit zarovno s podbradníkom. Ako vyplýva z vyššie spomenutého, dvojkríž má byť medzi nitmi. Toto „posunutie“ na dobových fotkách vídať v menšej miere. V porovnaní s množstvom iných fotiek tvoria iba zlomok.
Čo však vidieť na dobových fotkách, sú rôzne varianty dvojkrížov. Rozdiely badať v šírke kríža, jeho výške nad pásom ale aj v rovnoramennosti. Ako irónia môže vyznieť, že tvar kríža z predpisového nákresu sa nevyskytuje na 99% vôbec. Často nájdeme na fotkách aj verziu prilby len s modrým pásom bez dvojkrížov.

Zaujímavá fotografia na ktorej je možné si všimnúť rôzny tvar dvojkríža, ale aj že vojak napravo má helmu nasadenú naopak.

Všimnite si, že prvý vojak zprava má na prilbe nerovnoramenný dvojkríž a ďalší majú verzie bez dvojkrížov.

Jedna z mála fotografií, na ktorej vidieť nepredpisovo posunutý dvojkríž.

Nosenie lodičky
Nasledujúcich pár riadkov sa budem venovať noseniu poľnej čiapky, tzv. lodičky. Pri jej nosení nedochádza k závažným nedostatkom, uvádzam to len ako predpisovú zaujímavosť:

Nosenie poľnej fľaše
S rozvojom reenactingu sa rozširuje aj sortiment replík výstroja. To, že je niečo dostupné ale neznamená, že je to nutné mať. V prípade poľnej fľaše zavesenej na remeni cez rameno platí, že menej je niekedy viac.
Rádový vojak pechoty totiž túto fľašu nosil v chlebníku (malá poľná). Fľašu s remeňom nosili gážisti (vojaci z povolania), jazda, cyklistické jednotky a ženisti (pionieri). Špeciálnym prípadom sú zberači ranených, ktorí môžu nosiť aj dve fľaše na remeňoch a ďalšiu v malej poľnej. U ostatných jednotiek by to nemalo byť pravidlo. Ak teda máme k dispozícii malú poľnú a nepredstavujeme jednu z vyššie spomenutých jednotiek, poľná fľaša patrí do nej.

Nosenie odznakov
Ako najčastejšie volené faleristické doplnky uniformy slovenského vojaka sú strelecké odznaky a pamätný odznak za ťaženie proti ZSSR.
Občas prichádza k nesprávnemu umiestneniu odznaku na uniforme. Takto to má vyzerať správne:

Rozmiestnenie výstroja
K výstroju slovenského vojaka patrí aj malá poľná alebo tzv. chlebník. Patrí sem aj plátená kapsa na plynovú masku. Tá sa však pomerne ťažko zháňa, preto ju vlastní len málo reenactorov. Navyše, pre potreby povstaleckého vojaka postačí malá poľná. Otázka ale znie, na ktorom boku ju nosiť.
V predpise (P-I-2, Návrh cvičebného poriadku pre pechotu. Bojový výcvik.) sa píše:

Malá poľná sa v tomto predpise bližšie nespomína. Z dobových fotiek je však vidieť, že kapsa s maskou sa nosili na ľavom boku (ako hovorí predpis), zatiaľ čo malá poľná na pravom boku. Na fotkách, ktoré znázorňujú predvojnovú československú armádu je to obdobne. V prípade, že maska nie je v kapse ale v kovovom valcovom futráli (p. maska vz. 23), sú oboje na ľavej strane. Na fotkách z obdobia SNP (ale aj z východného frontu), kedy bol výstroj častokrát odľahčený o plynovú masku, sa na ľavom boku nosila malá poľná.
Ešte pár slov k plynovej maske. Mnohí sa pýtajú, na čo slúžia dva remienky s dierkami všité medzi bočnú a zadnú stenu kapsy. Práve táto nevedomosť spôsobuje, že masku nosia nesprávne. Tieto remienky slúžia na prichytenie kapsy k opasku. Remienky sa prevlečú pod opasok a zapnú na tŕň na pracke toho istého remienka. Následne treba skrátiť nosný remeň podľa proporcií postavy, aby maska bola v správnej polohe. To znamená, že maska by mala byť približne vo výške lakťa, v žiadnom prípade sa nosný remeň nedáva pod opasok. Nosný remeň by navyše mal byť najvrchnejší, to znamená, že by sa nemal už prekrývať napr. malou poľnou, masku si teda berieme na seba ako poslednú. Výnimku tvoria útvary, pri ktorých sa nosí puška na chrbte.
Najlepšie ilustrujú spôsob nosenia výstroja nasledujúce fotky, prvá z východného frontu s plným výstrojom, druhá z obdobia SNP so značne odľahčeným výstrojom:

Krabička VZS
Hliníková krabička so štátnym znakom a nápisom VZS sa za posledné roky stala akýmsi „módnym výstrelkom“. Zrazu ju chcel každý vlastniť a tak jej cena medzi zberateľmi stúpala. Väčšina však ani netušila, k čomu táto krabička slúžila, a tak vznikali rôzne mýty. Hovorilo sa, že to bola krabička na osobné veci vojaka, že to bola lekárnička alebo dokonca tabatierka. V niektorých prípadoch tento účel možno spĺňala, ale nebol to jej primárny účel. Rôzne teórie vznikali aj o význame písmen VZS.
Dnes je to už však jasné. Písmená VZS znamenajú Vojenský zdravotnícky sklad a v krabičke bola uložená individuálna ochrana proti bojovým chemickým látkam (BCHL). Vnútro krabičky je rozdelené troma priečkami na štyri priehradky. Na krabičke môžu ale aj nemusia byť vyrazené čísla, ktorých pôvod sa doteraz objasniť nepodarilo. Vyskytujú sa exempláre s malým číslom vnútri štátneho znaku alebo s vyrazeným (nie vylisovaným) malým štátnym znakom.
Tento výstrojný prvok vôbec nie je pre potreby reenactingu nutný, ide čisto o individuálnu záležitosť. Venoval som sa jej kvôli jej rozšírenosti a mýtom, ktorými bola opradená.
Pre viac informácií odporúčam si prečítať tento článok od PhDr. Mariana Uhrina, PhD.

Opasková pracka VJ HG
Ďalší mýtus, ktorý koluje medzi zberateľmi aj reenactormi sa týka pracky Vybraných jednotiek Hlinkovej gardy (VJ HG). Mnohí ju nesprávne považujú za pracku Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy (PO HG). PO HG tvorili aj členovia VJ HG, preto nemožno vylúčiť, že sa táto pracka vyskytla aj u nich. Primárne však patrila VJ HG. PO HG väčšinou používali klasické armádne opaskové pracky so štátnym znakom.
Dovolím si drobné zamyslenie na podtrhnutie vyššie uvedeného. Pracky VJ HG sú značené MINCOVŇA KREMNICA. PO HG vznikajú krátko po vypuknutí Slovenského národného povstania. Kremnica sa v tej dobe nachádzala na tzv. povstaleckom území a ťažko by tamojšia mincovňa produkovala nový typ pracky pre formujúce sa jednotky, ktoré predstavovali z pohľadu povstalcov nepriateľa.
Ak počujete o Vybraných jednotkách Hlinkovej gardy prvý krát alebo sa chcete o nich dozvedieť viac, odporúčam prečítať si štúdiu Mgr. Vojtecha Kárpátyho uverejnenú v časopise Pamäť národa 1/2007 (od str. 6).

Ak máte ďalšie pripomienky, otázky či návrhy, rád sa pokúsim vypracovať na ne odpoveď.
Určite sa stretnete s fotkou, ktorá bude odporovať vyššie napísanému. Pamätajte však, že výnimky potvrdzujú pravidlo. V rámci reenactmentu sa snažíme vyzerať a správať dobovo, predpisovo a podľa možnosti jednotne a nie zobrazovať rôzne odchýlky či mazácke výstrelky.

Lukáš Astaloš